Tribúna ľudu

Denník SME je napojený na organizačnú štruktúru americkej neziskovky, ktorú spolufinancuje americko-maďarský magnát George Soros. Tým pádom je len veľmi ťažko uveriteľné, že by bolo SME nezávislé, alebo objektívne. Teraz je už viac menej jasné, prečo jeho redaktori kryjú chrbát prezidentovi Kiskovi a značnej časti opozície. Ide o spoločné záujmy, ktoré sú určované prevažne zo zahraničia. Je to napríklad aj dôvod toho, prečo SME spolu s TRENDom odmietli uverejňovať Ficove výroky o vplyve tohto finančného magnáta na Slovensku. V nasledujúcich riadkoch celú záležitosť rozmieňame na drobné.

Celé napojenie niektorých vplyvných slovenských médií na vplyvných ľudí z USA malo byť zabezpečené sledom udalostí, ktoré mimo iného majú viesť k hlavnému cieľu destabilizovať politiku na Slovensku a vytvoriť prostredie pre štátny prevrat, riadený americkými mimovládkami. Smerovalo by to celé k tzv. polandizácii slovenskej zahraničnej politiky. Hlavným znakom polandizácie je pri tom koordinácia zahraničnej politiky v súlade s americkými záujmami, pri čom by mali ísť do úzadia záujmy európske.

Proces prebieha na Slovensku už dlhodobo, no až vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice dostali chápadlá americkej chobotnice na Slovensku príležitosť zmeniť politiku na Slovensku, zrealizovať prevrat, no v prvom rade určiť ďalšiu orientáciu zahraničnej politiky na USA (a len na USA).

Prečo SME a TREND nechcú uverejňovať Ficove vyjadrenia o Sorosovi?

Pokiaľ ide o cenzúru v podaní denníka SME, ktorá sa prejavila nevydávaním Ficových výrokov o Sorosovi, celé to pramení z veľmi jasných, ale aj veľmi špinavých vzťahov medzi ľuďmi zo SME a Sorosom. Riaditeľ vydavateľstva denníka SME Petit Press Alexej Fulmek, je v predstavenstve americkej neziskovky Media Development Investment Fund (MDIF) spolu s riaditeľom strategických operácii Sorosovej nadácie Open Society Foundation – vo svete neziskoviek veľmi známy Houston Spencer. MDIF je napríklad v Ruskej federácii označovaná za nežiadúcu organizáciu a to práve preto, lebo sa jej prostredníctvom snažili americkí činitelia ovplyvňovať aj situáciu v Rusku – konkrétne malo ísť o rozkladovú činnosť a o diverzné operácie – takže o podobnú snahu o rozklad systému ako je tomu teraz na Slovensku. Je teda na mieste otázka, či je normálne, aby riaditeľ vydavateľstva najväčšieho denníka na Slovensku sedel v predstavenstve s človekom, ktorého jednou z hlavných úloh môže byť aj vymýšľanie mediálnych stratégii na rozklad jednotlivých krajín v Európe.

Za zmienku stojí určite aj mesto Praha, ktoré má podľa viacerých informácii zohrávať dôležitú úlohu pri sprostredkovaní zvyšovania amerického vplyvu v Európe. Nachádza sa tu aj druhé, európske sídlo MDIF, ktorému šéfuje istá Marie Němcová. Tá ma za sebou v skutku bohatú kariéru v organizáciách s americkým vplyvom. Predchodca MDIF v Prahe (Media Development Loan Fund – SME si od nich napríklad v roku 1995 požičal na vlastnú tlačiareň), americká federálna neziskovka USAID, Open Society Fund Praha a mnoho iných organizácii a nadácii, ktoré majú pôsobiť v Európe v prvom rade s cieľom vytvárať farebné revolúcie s následným absolútnym preorientovaním zahraničnej politiky krajín na USA.

MDIF je mimo iné aj výsledkom určitej špecifickej formy anglosaského práva, ktoré umožňuje vytvorenie tzv. neziskovej investičnej spoločnosti, ktorou MDIF je. Vďaka tomu môžu do MDIF investovať rôzne subjekty, pri čom nám tu stojí za pozornosť najmä Open Society Foundation a Geosor Corp, čo môžu fakticky byť dva smery, ktorými Soros investuje do tejto neziskovky. No a čudovali by ste sa, aké fyzické osoby nájdete medzi investormi… je tam napríklad aj spomenutý riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek.

Pokiaľ si všetky tieto podrobné informácie poskladáme dokopy, vyjde nám z toho záver, že MDIF je neziskovkou, ktorá podporuje rôzne médiá a mediálne projekty, ktoré sú ochotné prispieť k americkým cieľom v EÚ. No a snáď je už teraz pre každého čitateľa jasné, že prečo asi sa rozhodli TREND a SME neuverejňovať Ficove vyjadrenia o Sorosovi. Poškodili síce slobodu slova, no uchránili záujmy, ktoré presahujú hranice Slovenska – americké záujmy, riadené trojicou mien Soros, Rockefeller a Rothschild.

Prepojenie SME, Nicholsona a Kuciaka?

Keby sme sa mali vrátiť k vražde Jána Kuciaka, musíme uviesť pár faktov, ktoré kvôli vplyvu amerických neziskoviek na médiá nemohli byť uverejnené.

Pozícia Toma Nicholsona v celej tejto chobotnici nie je úplne jasná a to pravdepodobne najmä preto, lebo má dobré americké krytie. Nedá sa však zakryť všetko. Tom Nicholson má byť človekom, ktorý Kuciakovi priniesol informácie o údajnom pôsobení talianskej mafie na Slovensku. Myslieť si teda, že Kuciak bol nejaký extrémne talentovaný novinár, je pokrytectvo. Okrem toho, Nicholson v minulosti napísal knihu Gorila a môžete len hádať, kto mu k nej napísal úvodné slovo. Je to sám riaditeľ Petit Press Alexej Fulmek. Vzťah tam teda určite je, no navyše existuje aj podozrenie, že bol Kuciak minimálne 3 roky cielene pripravovaný na prípadnú pozíciu obete. Dostával na stôl veľmi vážne kauzy, no v žiadnom prípade nebol typom novinára v teréne. Bol to vlastne len analytik, ktorý spracovával informácie, ktoré dostal na stôl. A určite každý skúsený novinár vie, že veľké kauzy si medzi sebou novinári len tak nedarujú a to ani v rámci jednej redakcie. A Kuciak teda rozhodne nebol známym novinárom. Na mieste je teda otázka, že prečo o tak veľkých kauzách nepísal sám Nicholson, alebo nejaká novinárska špička z redakcie.

Kto organizuje pochody za Slušné Slovensko?

Dôležité nie je len to, čo sa dialo pred Kuciakovou smrťou, ale aj to, čo sa dialo po nej. Smrť naštartovala vlnu rôznych udalostí, dokonca aj po celom svete, ktoré sa jednoznačne dajú označiť za organizované. Neviem si predstaviť, prečo by inak ľudia po svete nepochodovali za smrť novinárov v iných krajinách, často známejších, ale pochodovali za smrť a s prepáčením, ale „béčkového“ novinára, na Slovensku.

Na základe rôznych zistení mohli byť všetky udalosti po Kuciakovej smrti snahou o štátny prevrat riadený mediálnym mainstreamom a mimovládkami. Dvaja hlavní organizátori pochodov za slušné Slovensko – Peter Nagy a Katarína Nagy Pazmány. Tak napríklad Nagy je projektovým manažérom nakladateľstva Petit Press.

Organizátori môžu tvrdiť, koľko chcú, že nie sú napojení na žiadne vplyvové ani politické subjekty, no všetci pracujú buď pre mainstreamové mediálne subjekty, pre Sorosove nadácie, alebo im blízke mimovládky, alebo sú to proste zneužití študenti, ktorí mohli dostať nejaké to vreckové navyše. Pokiaľ ide o vplyv politických strán na organizátorov, je viac menej jasné, že SME má blízko k pravicovým subjektom.

Do chobotnice sú zjavne zapojení rôzni ľudia z rôznych oblastí. Tak napríklad Ján Gordulič, ktorý je Open Society Fund označovaný za ideálneho komika na Slovensku, no všimli ste si niekedy, že si robí z pravicových a proamerických strán srandu oveľa menej a z prezidenta vôbec a nikdy? Okrem toho herci ako Pauhofová, Kramár, Kemka, alebo Polnišová, z ktorých napríklad Polnišová je v množstve reklám pre spoločnosti, v ktorých sa točia nemalé peniaze, a Kemka zjavne môže dostávať veľmi veľa, keď je schopný úplne nekriticky u Hríba označiť Kisku za „jediného anjela, ktorého tu máme“. O ľuďoch z prostredia médií a mimovládok ako Balogová, Šimečka, Hríb, alebo Korda, sa už snáď ani nemusíme baviť.

Utajená Kiskova schôdzka so Sorosom a následné udalosti

Podobné farebné revolúcie, ako sa nám tu na Slovensku teraz niekto snaží zorganizovať, prebehli v rôznych iných krajinách v minulosti. Množstvo Američanov, s ktorými sme mali možnosť sa rozprávať, dokonca tieto revolúcie vníma ako veľmi pozitívne udalosti v Európe. Zoberme si napríklad takú Ukrajinu, kde táto veľmi „liberálna“ a „progresívna“ revolúcia stála niekoľko ľudských životov, no to asi nikoho od Sorosa nezaujíma. Hlavne, že bol splnený cieľ, ktorý je asi nadradený úplne všetkému. Prečo sa mi zdá, že po Kuciakovej smrti bola snaha dosiahnuť presne rovnakú klímu na Slovensku, aká bola vtedy na Ukrajine? Ono je asi na mieste sa vo vyšetrovaní smrti nepýtať len to, že kto mal dôvod Kuciaka zabiť, ale najmä to, že komu jeho smrť pomohla. A v prípade našej krajiny je to asi viac menej jasné – pomohla mimovládkam, pomohla médiám, pomohla opozícii a nebudeme si klamať, v povesti pomohla asi aj prezidentovi.

Približne pól roka pred smrťou Kuciaka sa udiala utajená schôdzka medzi prezidentom SR Kiskom a finančným magnátom Georgeom Sorosom. Obsah tejto schôdzky je neznámy, veď šokom prezidentovho tímu bolo už len to, že sa táto informácia dostala k vtedajšiemu premiérovi Ficovi. Celá táto informácia bola vtedy verejnosťou braná celkom úsmevne. Na jednej strane bolo každému jasné, že prezident musí vysvetliť, že prečo sa stretol s oligarchom globálnej úrovne, no na druhej strane tomu nebola priložená až taká vážnosť.

Ako sa však neskôr ukázalo, mali by sme ako občania prísne trvať na tom, že prezident nemá súkromné stretnutia a bolo až takmer povinnosťou občianskej spoločnosti žiadať prezidenta o to, aby svoje stretnutie vysvetlil. Tu sa ukazuje aj to, ako sú médiá a mimovládky ovplyvňované z USA. Viete si predstaviť, že by sa vtedy Fico stretol s nejakým ruským oligarchom a nezaradil by to do svojho oficiálneho programu? Veď by ho médiá rozniesli, kritizovali a verejne pranierovali. V Kiskovom prípade bolo zrazu stretnutie s americkým magnátom v poriadku.

Spoločnosť ale určite netušila, že čo sa tu začne o pól roka po tomto stretnutí. Môže to spolu súvisieť, nemusí, no z nášho pohľadu to jednoznačne vyzerá, že súvis tam je. Naštartovali sa tu udalosti, ktoré majú viesť k prevratu. Možno je ale „chyba“ v tom, že tu máme stále múdrych ľudí, ktorí neprijímajú informácie nekriticky, no v neposlednom rade sa prerátali aj v preceňovaní opozičných politikov, že tu sú nejako schopní prevziať moc – Kiska, ktorý číta len papieriky, Matovič, podľa ktorého opozícia „smrťou Kuciaka dosiahla významný míľnik“ a Nicholsonová, ktorá sa preriekla a použila slovo „prevrat“.

No nič, na Slovensku to zatiaľ nevyšlo a ja pevne verím, že sa táto zberba aj so svojím vplyvom na médiá a s mimovládkami presunie čo najďalej od krajín, ktoré si nenechajú diktovať niekde spoza mláky.