Takto sa volá jeden utešený bestseller, popisujúci finančné toky za kulisami americkej najvyššej politiky. Poučné čítanie pre všetkých, ktorých ešte neopustili ilúzie o tejto „land of the free“, ale aj demokracii ako takej. Ale späť na našu rodnú hrudu.
Prezidentské voľby sú paradoxne ďalším klincom do rakvy našej úspešne erodujúcej demokracie. To že nám ju ukradli už v ranných 90-tych rokoch politici-profesionáli, potom slovenská kapitálotvorná vrstva, potom privatizační demokrati a napokon oligarchovia, si pre udržanie frustrácie a depresie v únosnom stave nemusíme opakovať. Ak si ale niekto myslel, že prezidentské voľby sú šancou na obrat, zabudnite. Dosiahli sme vskutku americké pomery, teda minimálne v tom, že šancu úspešne kandidovať na najvyšší ústavný post tu nemá nikto, kto nedá na kopu pár miliónov (eur, nie Sk). Posledné voľby prezidenta USA stáli cca. miliardu USD. Tisíc miliónov išlo na čistú propagandu … . A u nás. Zdá sa vám, že by mali reálnu šancu uspieť v týchto voľbách kandidáti, ktorí na kampaň nevedia zohnať (odkiaľ asi??) riadny cash?
Pozrime sa len na tých najpotenciálnejších. Súdruha hranola ani nebudem spomínať, keďže ten si zaplatí kampaň rovno zo štátnej kasy, teda daňových poplatkov nás všetkých, aj tých, ktorí ho v živote voliť nebudú. Druhý v poradí, Kiska, tomu sa ľahko robí vznešené ale lacné gesto odrieknutia si prezidentského platu, keď zarobil na úrokoch od ľudí a následne na predaji splátkových a nebankových firiem 1,7 mld. Sk !! (cca. 56 mil. eur) hm… pre toho je prezidentský plat naozaj tak „na kávičku. Alebo taký Milan Kňažko, prominentný herec za komunizmu, potom minister zahraničia u Mečiara, potom v prvej Dzurindovej vláde, v ktorej sa diali všakovaké chuťovky ako predaj pochybný predaj Telecomu, vláčikové tendre, predaj akcií VSŽ, predaj SPP a pod, a nakoniec šéf kmotríkovej Jojky. Alebo mladý pán Procházka, inak múdry človek, ktorý však ako právnik zarábal napríklad prácou pre nebankovku Provident Financial a pod. O ostatných kandidátoch sa nezmieňujem, pretože práve ich nulové šance sú potvrdením, že „no money, no funny“ platí v prezidentskej politike doslova.
Čo len potvrdzuje, že jediná cesta, ako vrátiť Slovensko z cesty partokratickej oligarchie a ako vrátiť ľuďom dôveru, že ich systém reprezentuje je ústavné ukotvenie referenda, participatívne rozpočtovanie na rôznych úrovniach a zákonné ukotvenie čo najväčšieho počtu rozhodovacích právomocí do rúk ľudí. Dôkazov, že dnešný kapitalisticko-oligarchický systém vlády, nielen ale aj na Slovensku, je škodlivý pre 99% ľudí je tak veľa, že každý, kto odmieta dať reálnu moc do rúk ľudí, vedome škodí krajine, národu, ľuďom.