Dnes som si len s veľkou nechuťou prečítal článok, kde bol vo veľkom citovaný bývalý minister obrany Ľubomír Galko. Ťažko sa mi tieto texty čítajú a to najmä keď si uvedomím, že v nich nie je ani štipka dobrej myšlienky. Sú to len samé útoky a nulová odborná práca.
Ľubomír Galko sa pri tom do histórie politiky nezapísal inak, ako negatívne. Dokonca aj počas veľmi krátkej vlády Ivety Radičovej nevydržal ministerskú pozíciu bez kauzy. Tá však nebola obyčajná, ale v skutku jedinečná, lebo Galko podľa všetkého vypočúval takmer každého vo svojom okolí. Bohvie, čoho sa tento labilný človek bojí, ale asi to musí byť niečo veľké, keď mal potrebu znížiť sa k takémuto trápnemu činu.
Najlepšie na celej veci je, že článok vznikol pri príležitosti ďalšej potreby SaS vyjadrovať sa k záležitostiam okolo ministra Kaliňáka a premiéra Fica. Kritika opozície je úplne normálnou vecou, avšak tu sa mi trošku otvára nožík vo vrecku. To naozaj ten istý človek, ktorý sa znižoval k činom hodným psychopata, ide kritizovať niekoho druhého? To naozaj parta liberálov, ktorá v poslednej dobe naplno zneužíva nevinné deti pre svoju kampaň, ide vystrkovať rožky? Kde to sme?
Ja proti SaS nič osobné nemám a dokonca si myslím, že niektorí členovia tejto strany sú naozaj platnými odborníkmi, ale na čo tie trápne stratégie? A keď už ich chcú používať, tak prečo strkajú pred kameru takú kontroverznú postavu, ako je „Galfón“?
Dúfam a pevne verím, že sa článkov s týmto človekom v budúcnosti načítam čo najmenej, pretože z neho vyžaruje taká arogancia, že dokáže človeku pokaziť zvyšok dňa.