Správy ohľadom stupňujúceho sa štrajku učiteľov naberajú na intenzite a ja sa nestačím čudovať, že z akého dôvodu. Je nadmieru jasné, že učitelia neštrajkujú. Štrajkuje len hŕstka ľudí pravdepodobne motivovaných z opozičného prostredia.
V súvislosti s týmto „trucpodnikom“ boli uverejnené vyhlásenia viacerých politikov. Zatiaľ čo opoziční absolútne ignorujú fakt, že do štrajku sa zapája len naozaj zanedbateľná hŕstka učiteľov, koaliční poslanci sa tentokrát vyjadrujú o niečo uvážlivejšie. Páčilo sa mi vyjadrenie Andreja Danka, ktorý upozornil na fakt, že ešte stále existujú ďalšie profesie platené zo štátnej kasy, ktoré by si tiež zaslúžili navýšenie platov a teda opätovné navýšenie platov učiteľov by bolo k ostatným zamestnancom štátu veľmi nespravodlivé.
Nebavíme sa tu o žiadnom zdieraní, ako to možno vyplýva z Crmomanových vyjadrení. Učiteľ dnes nie je tým, kto trpí, ale kto si v posledných rokoch vybojoval najviac. Musíme si to povedať takto úprimne, pretože vyjadrenia mnohých médií sú v tejto veci naozaj veľmi nešťastné. Ako keby bolo ťažké pochopiť, že učiteľom sa tu naozaj vychádza v ústrety. Neviem ako inak by som nazval každoročné zvyšovanie platov, pri čom počas štvorročného politického cyklu sa im platy zvýšia o presných 24%. To ani náhodou nie je zanedbateľná suma, stačí si to prepočítať na eurá a uvidíte výsledok, po ktorom už Crmomanovi neuveríte ani tie mastné vlasy.
Popravde ani moc neviem, že načo je to dobré. Pred voľbami bol dôvod protestov jasný – nahnať hlasy opozičnej strane OĽaNO a zobrať hlasy strane Smer. Dnes už nejaký podobný motív moc nevidím – jedine že by sa už jednalo o špinavú kampaň pred župnými voľbami.
Počas svojho života som sa poučil, že médiá a politici nie sú autoritami, ktorým by sme mali veriť každé slovo. Situácia okolo tohto divadla ma v tomto mojom presvedčení len utvrdzuje. Nie je predsa normálne, ak niekto protestuje a nevie vysloviť ani základný motív a požiadavky. Ak teda nie je dôvod štrajkovať, tak treba chodiť riadne do práce a kvalitne učiť.