Vyšetrovanie býva väčšinou zahalené rúškom tajných informácii, ktoré pred jeho ukončením z logických dôvodov nesmú byť zverejnené. Každému je jasné, že novinári nedočkavo čakajú na informácie, no musia pochopiť, že nie všetko je prístupné verejnosti. Argument odovzdaných daní a kauzálneho práva na informácie v prípade vyšetrovania jednoducho neplatí a v žiadnom prípade neobstojí. Nejedná sa pri tom o ohrozovanie demokracie, ale o ochranu jedincov, ktorí majú s priebehom vyšetrovania niečo spoločné.
Je úplne legitímne, že sa Marek Gajdoš ako šéf vyšetrovacieho tímu rozhodol odísť z polície. Mal na to plné právo. Čo však už nie je úplne v poriadku, je jeho zjavné prihrávanie politickej opozícii na rôzne typy úderov. Pokiaľ viem, je to práve opozícia, kto sa stále oháňa potrebou nezávislosti vyšetrovateľov. Tá nezávislosť však nemá fungovať len voči vláde, ale aj voči opozícii. V opačnom prípade by sa predsa nejednalo o nezávislosť.
Prípad Gorila je naviac veľmi špecifický svojou sekuritizáciou a medializáciou. Treba si však uvedomiť, že opozícia ani jej médiá nemôžu byť vyšetrovateľmi a sudcami v jednej osobe. Vyšetrovanie sa naviac nemôže odohrávať na stránkach polobulvárnych denníkov – čo by to potom bolo za vyšetrovanie? Som teda presvedčený, že vyšetrovaniu kauzy nadmerná medializácia nepomáha – práve naopak, môže byť aj škodlivá, ale to už novinári z dôvodu nedostatočných znalostí podmienok nevedia posúdiť a o tom svedčí aj ich hlúpe vyjadrovanie sa.
Ak by Marek Gajdoš myslel svoju snahu úprimne, vývoj udalostí v jeho živote by nebol tak nápadne proopozičný. Odchod z práce pre políciu, široká medializácia, rozhovory pre neobjektívne médiá, informácie bez dôkazov a neustále obviňovanie.
Marek, chýba Vám už len ocenenie Biela vrana a môžete ísť rovno na Matovičovu kandidátku, smutné.