Z kauzy Čistý deň je spoločnosť už viac ako unavená. Vláda sa zariadenia zastáva, opozícia ho démonizuje. Pravda je pri zachovaní objektivity pravdepodobne niekde v strede a tento blog na rozdiel od niektorých článkov médií platených opozičnými stranami nemá v úmysle byť sudcom, ktorý má právo rozhodnúť o zaručenej pravde.
Boris Kollár je veľmi zaujímavým elementom na momentálnej politickej mape. Človek by bez informácii o jeho minulosti povedal, že ide o slušného človek s úprimnými úmyslami. Je to však pravdepodobne celé inak. Posledná kauza môj negatívny názor na neho nejak radikálne nemenila, skôr ho potvrdila a aj naďalej potvrdzuje.
Boris Kollár si ešte pred nejakým časom písal s jednou zo slečien, ktoré patria medzi klientov predmetného zariadenia. Boris si pri tom v konverzácii dovoľoval naozaj veľmi výrazné úlety, na ktoré sme zvyknutí skôr z konverzácii ľudí v puberte bez predchádzajúcej sexuálnej skúsenosti. Čo už, Boris zjavne ešte nedospel, ale nevadí.
Ešte väčším paradoxom je, že sa vďaka zverejnenej komunikácii Kollára so slečnou potvrdzuje staré známe „vodu kázať, víno piť“. Boris Kollár je jedným z najväčších zástancov odobratia licencie Čistému dňu, lebo mu príde už len pomyslenie na sexuálny kontakt dospelého s deťmi naozaj hnusné – podobne ako aj nám ostatným, ktorí v sebe máme aspoň štipku normálnosti. Borisove správanie v súkromí však nezodpovedá jeho názorom vyjadrovaným oficiálne na verejnosti.
Dnes už bol na tlačovej besede Boris viditeľné nervózny… tak čo Boris, čo sa deje?