Doteraz som nevedel, že prezident tejto krajiny má neobmedzené právomoci a stojí nad zákonom. S príchodom Andreja Kisku do prezidentského paláca však strácam prehľad o tom, či žijeme v krajine so slabým typom prezidenta, alebo či nás už tento človek svojvoľne presunul do režimu so silným typom prezidenta.
Kiska si v posledných dňoch predvolal „na koberček“ ministra financií Kažimíra za to, že bol podľa jeho mienky porušený zákon v súvislosti s odhalením jeho daňových podvodov. Áno, možno z pohľadu zákona má prezident pravdu. No z pohľadu morálnych zásad a hodnôt, ktorými by prezident tejto krajiny mal disponovať, predviedol Kiska hotové morálne bahno. Kiska totižto vodu káže a víno pije – a je to výstižné aj napriek tomu, že je to už dnes otrepaná fráza.
Vyjadrenia prezidenta súvisiace s týmto prípadom sú ešte horšie. Prezident sa totižto o našej vlasti vyjadruje ako o mafiánskom štáte. A prečo? Podľa prezidenta je mafiánskou praktikou to, že mu niekto zistil jeho mafiánsku praktiku. To kde sme? To, keď niekto odhalí trestný čin prezidenta, je mafiánska praktika?
Všetky Kiskove médiá a novinári sa samozrejme hneď zastali nášho milého pána prezidenta, aby náhodou neprišiel o svoju povesť dobrého anjela. Zaujímalo by ma, že ako by reagovali v prípade, že by sa podobná nezrovnalosť našla vo firme blízkej jednému z ministrov.
Prezident dokonca riešil aj prípad Igora Matoviča a jeho podvodov. Máme to chápať tak, že keď sa niečo zistí niekomu z opozície, alebo prezidentovi, je to trestný čin a keď sa niečo zistí Kaliňákovi, tak je ten chlapec čo porušil bankové tajomstvo hrdina?
Prepáčte pán prezident, ale Vy tu vytvárate mafiánsky štát.