Prezidentovo váhanie pri vymenovaní nových ústavných sudcov je ďalším živým príkladom rozdielneho a subjektívneho prístupu médií, ale taktiež svojvôle prezidenta, ktorý si spolu so svojim americkým tímom zjavne myslí, že si môže Ústavu ohýbať tak ako sa mu zachce.
Doteraz si pamätám scénky, v ktorých Tódová naháňala prezidenta Gašparoviča a požadovala od neho vysvetlenie nevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. V tomto prípade šlo podľa médií o porušenie Ústavy, svojvôľu a tak ďalej. Prezident podal odôvodnenie, ktoré malo 8 strán – aj napriek tomu bol neustále atakovaný. Aby sme sa rozumeli, na stranu prezidenta Gašparoviča sa stavať nechcem, len poukazujem na rozdielny prístup médií.
O niekoľko rokov na to – iný prezident, veľmi podobný problém. Andrej Kiska neochotný vymenovať stanovený počet nových ústavných sudcov spomedzi kandidátov – kandidátov, ktorí boli právoplatne a demokraticky zvolení v parlamente. Kiska sa ale zjavne cíti múdrejší ako 150 ľudí sediacich v parlamente a rozhodol sa ignorovať ich voľbu. Najprv si nechal záležitosť preskúmať Benátskou komisiou, ktorá mu za pravdu nedala. Potom sa obrátil na Ústavný súd, ktorý nerozhodol podľa jeho predstáv, druhýkrát však bolo rozhodnutie ešte jednoznačnejšie. Prezident musí vymenovať sudcov a našťastie sa zdá, že Ústavu nakoniec bude rešpektovať – aj keď preukázal, že si ju veľmi neváži.
A teraz prístup médií. Za prezidentom nikto nechodí, nikto ho nenaháňa. Tí istí novinári, ktorí sa dušovali o hodnote Ústavy v Gašparovičovom prípade, sa teraz stavajú skôr na stranu Kisku. Nastala snáď nejaká „inflácia Ústavy“, že za tak krátky čas v očiach novinárov stratila hodnotu natoľko, že si podľa nich zrazu prezident môže robiť čo sa mu zachce?
Celý tento prístup je trápny. A najhoršie na tom je, že mladým ľuďom čítajúcim Denník N a pozerajúcim Kiskovho bojovníka Gorduliča môžete aj tisíckrát na rovinu poukázať na dvojaký (kilo)meter médií, aj tak budú zaslepení, dokonca sa budú považovať za múdrejších ako vy, lebo čítajú „nezávislé“ médium. Je to veľmi smutné a nie som si úplne istý, že kam to speje.