Prezident Kiska sa zo začiatku svojho mandátu pozdával mnohým, dokonca sa vďaka sieti jeho kamarátov z radov vplyvných novinárov pozdáva mnohým dodnes. Ak ho však aj po všetkých jeho zlyhaniach (v prvom rade osobnostných) niekto otvorene podporuje, nemôže byť podľa všetkého úplne psychicky, alebo intelektuálne v poriadku.
Novoročný prejav prezidenta Kisku bol vyslovene hrozný. Bol to najhorší novoročný prejav prezidenta aký som videl. Prezident dokázal pár faktov (v prejave, ale aj celkovo za posledné obdobie), na ktoré by som v tomto blogu veľmi rád upozornil.
Prezident nie je a nikdy nebol prezidentom všetkých občanov – z iného ako formálneho hľadiska.
Západné hodnoty sú v mnohom fajn, ale prezident sa snaží silou mocou vtláčať západný svet do hláv ľudí, ktorí zas až natoľko nechcú byť jeho súčasťou.
Prezident už niekoľkokrát klamal, alebo zavádzal verejnosť – načo napríklad portál demagog.sk reaguje nedostatočne (pravdepodobne má prezident kamarátov aj tam).
Prezident sa stretáva a priatelí s ľuďmi, ktorí by vďaka svojmu vplyvu na verejnosť mali byť nezávislí (napr. Hríb a Korda).
Prezident má maniere hollywoodskej hviezdy – cestuje lietadlom na vzdialenosti ľahko prekonateľné lacnejšími dopravnými prostriedkami, nosí si niekoľko ochrankárov s niekoľkými autami na dovolenky v zahraničí, berie za cudzie peniaze na služobku ľudí, ktorí tam za štátne nemajú čo robiť (znova Hríb a Korda).
Prezident sa snaží postaviť v očiach ľudí nad Ústavu a tým pádom sa zároveň snaží nerešpektovať ju.
Prezident je usvedčený z daňových podvodov a mnohé médiá to cielene ignorujú.
Prezident sa snaží vlastné chyby hádzať na iných predstaviteľov, poprípade na systém ako taký – Kažimír na koberčeku, rozprávka o „mafiánskom štáte“, konflikt s Kaliňákom na rôzne témy.
Prezident zneužíva utrpenie ľudí pre vlastnú politickú kariéru – peniaze zarobené na úžerníctve, zneužívanie židovskej minority a to dokonca takmer neustále, natočenie „empatického“ objatia Remiášovej na premiére filmu „Únos“.
Prezident udeľuje vyznamenania takmer výlučne len svojim kamarátom, alebo ľuďom pochádzajúcim z ideologicky veľmi úzko vymedzenej skupiny proamerických liberálov.
Prezident sa snaží v jednom kuse o pozíciu chudáka, obete, uboleného predstaviteľa opozície k vláde.
Prezident robí zo Slovenska možný terč útoku v budúcnosti – v zmysle prísľubu nových záväzkov k NATO, ktoré by nás do takejto pozície dostali.
Prezident si neváži krajinu, na ktorej čele stojí a malými, no jasnými krokmi, sa snaží o zmierňovanie národnej identity Slovákov.
Mohol by som takto pokračovať ešte veľmi dlho, no pevne verím, že kriticky zmýšľajúci človek si názor urobil sám a to ideálne aj bez pomoci tohto blogu… vláda nie je svätá, ale prezident už vôbec nie.