Nikdy v histórii rezortu obrany sa nestalo, že by niekto riadil ministerstvo miesto ministra obrany. Pri súčasnom vedení sme však svedkami takejto situácie, na čele ministerstva v skutočnosti stojí hlavný personalista – generálny tajomník, ktorému de facto minister nosí tašku.
Tento personalista je jednoznačne najrentabilnejším človekom a to doslova pre predsedu parlamentu a šéfa strany, ktorá má ministerstvo vo svojej moci.
Personalista nie je žiadne zlatíčko – bývalý štbák, spravodajský dôstojník, politruk. Podľa mnohých má páky na to, aby držal ministra za … v šachu. Personalista si verí, šíri strach, a ovláda ľudí. Tí, ktorí sa dnes pod nátlakom a zo strachu z hlavného personalistu podpisujú pod rôzne pochybné zákazky (od rekonštrukcií, cez asfaltovanie, až po obrovské vojenské zákazky), si možno neuvedomujú, že kým on vyciciava peniaze z rezortu, oni sa jednou nohou ocitajú v base miesto toho, kto za nich rozhoduje.
Pod nič sa nepodpisuje, jeho podpisy nájdete len na nepodstatných dokumentoch, alebo takých dokumentoch, aby ho nebolo možné stíhať. Toto je už predsa len poučená garda národniarov. Po nástenkových tendroch a kšeftovaní s emisiami si už poniektorí dávajú väčší pozor. Aby nakoniec v base skončili len obyčajní úradníci, ktorí z ich kšeftov nič nemajú a len slepo poslúchajú. A pán generálny vysvetľuje na tlačových besedách lotroviny za asistencie pána ministra a keď ho prichytia pri klamstve, hneď koktá.
Pre predsedu národniarov má pán generálny najvyššiu kvalifikáciu, vie vyžmýkať peniaze pre ich osobné vrecká, tak nech si zodpovedá za svoje kšefty sám a ostatní mu nerobia štafáž. Pán predseda národniarov, urobte si z biznis kamaráta rovno ministra, nech nepykajú len tí nevinní.