O závažnosti Kiskových problémov v pozícií hlavy štátu už dnes asi nikto nepochybuje. Andrej Kiska sa totižto po nejakom čase v prezidentskom úrade stal politikom zaťaženým minulosťou. A čo je na tom najväčší paradox, nie len politickou. Andrej Kiska, zdá sa, má dosť na rováši.
Jeho kauzy začali už tesne pred voľbami, kedy nedokázal prakticky nijako reagovať na obvinenia zo zneužívania Dobrého Anjela na politické účely. Na môj vkus sa dostatočne nevyjadril ani k tvrdeniu, že má na neho zásadný vplyv scientologická sekta.
Vyjadroval sa a vyjadruje sa ale k iným veciam. Poúča politikov, snaží sa im radiť, múdruje o obrane, korupcii, zdravotníctve, školstve… ako keby bol odborníkom na všetko.
Zdá sa však, že Kiska nie je odborníkom na daňové podvody, z ktorých je usvedčený. Práve tieto daňové podvody mu pravdepodobne zlomili politický väz. Jeho podpora od tejto kauzy kontinuálne klesá a preto sa jeho spriatelené prieskumné agentúry ani len neodvážia uverejniť nejaké konkrétne čísla týkajúce sa jeho osoby ako možnej súčasti najbližších prezidentských volieb.
A to ani nehovorím o snahe o protiústavné kroky, alebo o zneužívaní utrpenia druhých pre svoju vlastnú politickú kampaň – urobil tak napríklad v prípade pani Remiášovej, ktorú úplne „nezištne“ objal a ešte väčšou náhodou stál 2,5 metra od nich člen jeho tímu, ktorý ich kameroval a hneď to zavesil na sociálne siete.
Najnovšie sa jeho médiami ako Denník N, alebo SME, šíri informácia, že si nasledujúcu kandidatúru nechá ujsť a že už nechce byť prezidentom. Bohvie prečo. Buď to len hrá na voliča, aby potom mohol tvrdiť, že ho „ľudia presvedčili“, alebo má za ušami oveľa viac a spomenuté daňové podvody nie sú ani zďaleka celým jeho príbehom.