Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka už prešiel nejaký ten deň. V médiách sa prepierajú mnohé možné verzie, scenáre, potenciálni páchatelia a podobne. Problémom dnešnej spoločnosti je však ukričaná menšina a tichá väčšina. Táto ukričaná menšina berie každú verziu vraždy nesmerujúcu k vládnej strane Smer, alebo k talianskej mafii, za konšpiráciu. Nevadí, že napríklad verzia, že obete poznali páchateľa, je takmer naisto dokázaná v rámci vyšetrovania, kričiaca menšina už páchateľa určite pozná a netreba žiadne dôkazy.
V poslednej dobe sa však celkom živo hovorí o jednom mene, ktoré sa v priebehu rokov v našich končinách stalo veľmi známym. Tom Nicholson je postavou, ktorú už dnes nie je v našich končinách potrebné predstavovať. Ako je ale vlastne možné, že sa z nejakého Kanaďana stane na opačnej strane sveta tak známy človek, že pravidelne vystupuje v médiách a jeho novinársky názor značnú časť verejnosti jednoducho zaujíma?
Nalejme si však trochu čistého vína, ako sa hovorí. Nicholson bol ústrednou postavou minimálne v troch momentoch, počas ktorých sa pravicovo-liberálne ladené krídlo snažilo zmeniť krajinu, alebo ak chcete, snažilo sa nás nasmerovať k prevratu. Nicholson neprišiel, keď bola Gorila, no bol tu oveľa skôr. V roku 1997 prišiel na Slovensko úplne prvýkrát. Určite nemusíme pripomínať, čo sa na Slovensku dialo v tomto období. Okrem vraždy Remiáša môžeme spomenúť aj to, že v tomto období sa urobilo veľa krokov k pádu Mečiarovej vlády.
O niekoľko rokov na to, v novom tisícročí, sme boli svedkami kauzy Gorila, ktorá vďaka Nicholsonovi uzrela svetlo sveta. Aj v tomto prípade, aj keď chýbala výrazná podpora od ľudí, sa tu niekto snažil o smerovanie k prevratu. No a mimochodom, neskôr sa dokonca pravicovo-liberálnym činiteľom podarilo presvedčiť spoločnosť, že Gorila je kauza Smeru a nie pravice, čo je samozrejme úplná hlúposť. Za Lipšicového režimu na ministerstve sa s kauzou Gorila vôbec nepohlo, vyšetrovateľ Gajdoš, z ktorého dnes kričiaca menšina robí obeť Kaliňáka, 4 roky vyšetroval a neprišiel k ničomu. Logická otázka: prečo sa na Lipšica neútočí rovnako za konflikt záujmov ako sa to často stávalo Kaliňákovi?
Dnes sme svedkami tretieho hlavného pokusu o prevrat, opäť zjavne neúspešného. Ak by sme sa na to mohli pozerať veľmi logicky, tak by sme došli k záverom, ku ktorým detičky na námestiach bohužiaľ zjavne nie sú ochotné ani schopné dospieť. Keď vidíme ako bola táto vražda medializovaná, je nám jasné, že vraždiacou stranou mohla byť aj skupina, ktorej táto vražda pomohla. Pomohla mimovládkam, pomohla médiám, pomohla opozícii, pomohla dokonca aj prezidentovi. Dokopy sa dá tvrdiť, že pomohla práve pravicovo-liberálnemu priestoru. Čo nasledovalo? Aktivizácia mimovládok, medzinárodných novinárskych organizácii, začali sa organizovať rôzne pochody a to na celom svete… no pre mňa je celkom ťažké uveriť, že toto všetko by sa mohlo udiať neorganizovane a bez nejakej finančnej podpory. Prepáčte mi, ale vyzerá to celé ako plán. Nicholson naviac s Kuciakom pôsobil v jednej redakcii a podľa všetkého mu dodával všetky tie informácie, ktoré mladý, ambiciózny a dravý novinár využíval vo svojich článkoch.
Nechcem obviňovať Nicholsona z ničoho konkrétneho, ale fakty sú tak trochu znepokojujúce. Po prvé, ak by bol Nicholson len obyčajný človek bez pozadia spoza veľkej mláky, určite by nedostával toľko priestoru, ktorého výsledkom bola jeho popularizácia. Po druhé, hneď od kedy tu bol prvýkrát (1997), sa tu začali veci hýbať neuveriteľným spôsobom a obyčajný novinár by také niečo nedokázal. Po tretie, Nicholson Kuciakovi dával informácie, s čím sa spájajú dve otázky: 1. odkiaľ ich mal, 2. prečo odišiel hneď po vražde? (predpokladám, že historke o náhlom nájdení stratenej lásky rozmýšľajúci človek len tak neuverí)