Tribúna ľudu

V piatok 30. mája ohlásil Milan Kňazko kandidatúru na post primátora Bratislavy. O dva dni, v nedeľu 1. júna televízia TA3 odvysielala v cykle „PORTRÉT“ portrét Milana Kňažka. Náhoda? Neviem. Ale viem, komu televízia TA3 patrí. 

Vo filme nám Milan Kňažko už v úvode hovorí, že sa považuje za Bratislavčana, aj keď sa v meste nenarodil, opisuje bratislavské historky zo svojho detstva a tak podobne. Vydarený reklamný snímok.

Už pri kandidatúre Milana Kňažka na post prezidenta sa objavili úvahy, že ide o ťah veľkopodnikateľa Ivana Kmotríka na rozdrobenie „protificovského hlasu“. V zápale prezidentského súboja, ktorý našťastie skončil ako skončil, to ale viac-menej zaniklo. Úvahy o personálnom prepojení herca a veľkopodnikateľa sa opäť objavili v súvislosti s ohlásením kandidatúry na post primátora hlavného mesta. Niektorí M. Kňažka v diskusiách a komentároch nazvali „Kmotríkov koník“, pracovne „Kmoko“.

Aké sú dôvody? Milan Kňažko riadil televíziu JOJ, ktorú vlastnil veľkopodnikateľ Kmotrík, bol tvárou golfového rezortu vlastneného podnikateľom Kmotríkom, televízia TA3, vlastnená dnes I. Kmotríkom prinášala naživo oznámenie jeho prezidentskej kandidatúry, a rovnako aj primátorskej kandidatúry, čo neurobila pri ohlásení kandidatúry ani poslanca SDKU Iva Nesrovnala ani primátora Ftáčnika. Takýto dvojaký prístup je vždy dôvodom na spozornenie a pochybnosť o účelovosti.

Obava je to oprávnená, pretože kým voľbou prezidenta volíme predovšetkým reprezentanta krajiny, primátor je hlavný manažér mesta, najdôležitejšia výkonná funkcia, riadiaca v prípade hlavného mesta spolu s poslancami rozpočet o bezmála 300 mil. eurách ročne, o mestských podnikoch ani nehovoriac.

No a pointa prichádza, ak sa pozrieme na podnikateľské zámery menovaného veľkopodnikateľa v priestore hlavného mesta. Môžeme hovoriť o zámere výstavby Národného futbalového štadióna aj s komerčným zázemím, na čo bola odklepnutá aj tučná štátna dotácia, alebo o snahe o posilnenie vplyvu , (či až plán skrytej privatizácie?) Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, s odstupom najlukratívnejšieho podniku spoluvlastneného mestom. Uvedený veľkopodnikateľ tu už dnes údajne má vplyv (http://ekonomika.sme.sk/c/6617602/vplyv-na-vodarne-ziskala-neznama-firma-nie-je-moja-tvrdi-kmotrik.html) cez polovičné spoluvlastníctvo InfraServices, známu to firmu vyťahujúcu zisky z BVS na základe zmluvy uzatvorenej ešte A. Ďurkovským. Vo svetle týchto informácií a potenciálnych biznisplánov by dávala prípadná podpora Milana Kňažka zo strany uvedeného podnikateľa zmysel.

S Milanom Kňažkom by do úradu primátora iste prišiel charizmatický človek s zaujímavým životným príbehom. Problémom sú však podozrenia z prepojenia s podnikateľskými zámermi konkrétnych osôb či skupín.  Asi aj preto napríklad SaS bez veľkej rozvahy odmietla M. Kňažka podporiť s podozrením, že tento „nekoná autonómne“, alebo že R. Procházka, napriek dobrým osobným vzťahom s M. Kňažkom prichádza s vlastným kandidátom. A tak M. Kňažko nateraz ostáva len s podporou KDH, materskej strany slávneho to primátora Ďurkovského.

Na záver len informácia z bratislavských politických kuloárov, podľa ktorej Milan Kňažko podmienil svoju primátorskú kandidatúru podporou relevantnej časti pravicových strán a podporou verejnosti, odmeranou v prieskumoch. Dnes vieme, že to prvé splnené nie je, no M. Kňažko napriek tomu kandiduje. Ktovie, čo, alebo kto zmenil jeho názor a plán …