Tribúna ľudu

Priznám sa, myslel som si, že 2 pseudoštrajky pred voľbami a ich zjavný neúspech medzi ľuďmi organizátorom tohto divadla postačili na to, aby pochopili, že sa takéto pokusy jednoducho neujmú. O to viac som bol prekvapený, keď som toho vlasatého pána znova videl v médiách pretŕčať pred objektívmi svoj ksicht tváriac sa, že organizuje niečo veľké.

O štrajku sa dá hovoriť, keď sa zamestnanci masovo rozhodnú protestovať proti podmienkam, ktoré majú. V tomto prípade Crmomana znova nepodporili odbory, bez ktorých je zorganizovanie štrajku takmer nemožnou úlohou. Tu si treba uvedomiť jednu zásadnú vec: podmienky pre učiteľov vyjednávajú oficiálne odborové zväzy a nie nejaké trápne iniciatívy snažiace sa robiť politický priestor pre OĽANO. Pokiaľ som to správne pochopil (a som presvedčený, že áno), odborový zväz na čele s Ondekom sa s ministrom školstva Plavčanom dohodol na určitých podmienkach, o ktorých ministerstvo vie a svoje úlohy nastavuje tak, aby boli dohodnuté podmienky splnené. Do toho príde učiteľ hudobnej výchovy Crmoman, ktorý si zmyslí iné podmienky, nerokuje s ministerstvom, ale ide rovno do protestu. Čo sú to za spôsoby? Je to predsa vrcholne nelogické.

Požiadavky samotné sú, ako inak, nárazové a prehnané. Crmoman si zjavne neuvedomuje, že v každom normálnom štáte si učitelia stanovia podmienky a dajú ministerstvu čas na ich splnenie. Niekedy dokonca aj v rámci kompromisu musia trochu ustúpiť – tak to predsa funguje medzi slušnými ľuďmi, ktorí majú záujem dohodnúť sa. Matovičov Crmoman však očividne takýto záujem nemá. Snaží sa pod rúškom štrajku dobiť čo najväčší politický kapitál pre svojho šéfa z OĽANO.

Ak sa raz v našej krajine uskutoční opodstatnený štrajk učiteľov organizovaný odborovým zväzom, rád ho podporím, lebo by sa nejednalo o politickú hru. Tento Crmomanov cirkus sa však deje neopodstatnene, neprofesionálne a naviac s inými cieľmi ako je oficiálne propagované. Štrajkom sa táto šaráda nedá nazvať ani preto, lebo zatiaľ nevidím, že by si zapojilo viac ako len pár učiteľov – čo to je potom za štrajk? …

K súcitným vyjadreniam zo strany SaS  by som nakoniec dodal jednu otázku – o koľko sa zvýšili platy učiteľov počas vlády, ktorej súčasťou bolo aj SaS? Argument, že nebol čas, je irelevantný, lebo súčasná vláda zvyšujúca platy učiteľov ešte nevládne ani toľko, koľko vládlo SaS a aj tak aspoň o niečo tie toľko diskutované platy zvyšuje.