Tribúna ľudu

Je dobré, keď sa študenti aktívne snažia meniť svoju krajinu k lepšiemu. Dvaja stredoškoláci z Dubnice a z Bratislavy si povedali, že najlepšou možnosťou, ako k tejto zmene prispieť, je zorganizovať študentskú demoštráciu. Každý má právo na názor, aj právo ho vyjadriť, tak prečo nie. To podstatné však je, či je to naozaj ich vlastný názor a spontánna iniciatíva – inak povedané, či jednoducho nesadli niekomu na lep. Niekomu prefíkanému a chladnokrvne kalkulujúcemu, vôbec sa neštítiacemu zneužiť úprimné presvedčenie niekoho iného na vlastné politické ciele.

Odpoveď na predchádzajúcu otázku dáva táto fotografia:

Je na nej totiž jeden z dvoch organizátorov pochodu Michal Karlubík (úplne vľavo). V tričku „Fico chráni zlodejov“ a v družnej spoločnosti lídra OĽaNO-NOVA Igora Matoviča ide dnes presviedčať verejnosť, že je nezávislým študentom, ktorý sa proste rozhodol zorganizovať nejaký pochod.

Situácia, je, žiaľ, až prekvapivo priehľadná. Igor Matovič má problémy. Veľké problémy. Pre jeho opätovné porušenie ústavného zákona o konflikte záujmov mu reálne hrozí strata poslaneckého mandátu. Len dnes vyšlo najavo, že má nový probkém aj so svojím niekdajším podnikaním. A tak sa už od volieb snaží odvracať pozornosť niekam inam. Keďže jemu už beznádejne nikto, skúša svoje aktivity maskovať novými a na prvý pohľad čestnými tvárami. Dvaja stredoškoláci sa tak stali obyčajnou návnadou, volavkou, ktorá má zakryť Matovičov úškľabok spoza ich chrbta.

Aby bola scéna čo najdramatickejšia, Matovič potrebuje aj ďalšie osobnosti, ktoré začnú vytvárať revolučné nálady. Jeho súputnik Daniel Lipšic v politike skončil po tom, čo zrazil a zabil na prechoe 72 – ročného dôchodcu, preto  sa do čoraz väčšej mediálnej pozornosti dostáva člen Matovičovho poslaneckého klubu a niekdajší tribún Nežnej revolúcie Ján Budaj. Do náhlych „hodnotových“ otázok ako zrušenie Mečiarových amnestií či nezávislosti RTVS potichu vpriada výrazy o „jarnom upratovaní“ či „Bratislavskej jari“. S nádejou, že tomuto sentimentu podľahnú najmä umelecké či kaviarenské kruhy, pamätníci revolúcie.

Túto politickú šachovnicu dnes zakrývajú dve študentské tváre. Je to ich rozhodnutie a ich zodpovednosť. Taká istá zodpovednosť leží na všetkých ostatných možných účastníkoch pochodu – či sa aj oni chcú stať volavkou Igora Matoviča.