Tribúna ľudu

Po tom, čo Maďarič ponúkol odstúpenie z funkcie podpredsedu strany Smer, sa spustila lavína kritických ohlasov zo strany ľudí, novinárov a podobne. Teraz už naozaj neviem, že čo sa od tej strany očakáva. Keď je voči sebe kritická, tak je problém, ak nie je voči sebe kritická, je problém tiež. Ak prší – Fico, ak sneží – Fico, ak svieti slnko – Kiska – miláčik. Žijeme naozaj v divnej spoločnosti, kde prebieha informačný konflikt. Dostáva sa k nám len to zlé o jednej strane a len to dobré o tej druhej. Čo je to? Propaganda? Cenzúra? Oboje?

Môžeme sa pripojiť ku Kiskovému stádu mladých ovečiek a začať nakladať na všetko a všade. Môžeme si Maďaričov krok interpretovať ako divadielko a vzájomne sa potlapkávať, že ako sa zaujímame o verejné dianie, lebo sme si ráno prečítali všetky tendenčné titulky najobjektívnejšieho Denníka N. Alebo vystúpime z davu a uvedomíme si nasledovné.

Situácia, kedy podpredseda najväčšej politickej strany ponúka vlastnú pozíciu preto, lebo cíti neúspech vo voľbách, je u nás veľmi ojedinelá. Je to prejav politickej kultúry, ktorým sa nemôže pýšiť žiadna iná strana. Smer vo voľbách spadol nižšie ako bol, to je fakt. A reakcia na to je veľmi dôležitá. Pokiaľ sa však jedná o iné strany, väčšina z nich tiež nemôže byť spokojná, veď v realite každá z nich získala ešte menej ako Smer. Vidíme podobnú kultúru v iných stranách? Nie!

Z tohto dôvodu je na mieste vyzvať ovečky z Kiskovho stáda, aby prestali byť zaslepené a aby si začali všímať fakty a nie zlé interpretácie, subjektívne články a protislovenské reči. Potom nám tu vzniká spoločnosť liberálnych oviec, ktorým vadí ešte aj to, že si Slovan dá na zápas najvyššej súťaže na dresy našiť slovenský znak. Fuj, aké zlé, extrémistické, nacionalistické až fašistické, povedal by si Kiska, pohľadil by zástavu USA vo svojej pracovni a zavolal by podriadeným do Denníka N, nech o tom niečo napíšu.