Svojím rozhodnutím odmietnuť prvý zoznam členov Pellegriniho novej vlády si Andrej Kiska potiahol silný tromf v snahe vrátiť dôveru ľudí v štát. V posadnutosti Kaliňákom a jeho nástupcom však zabudol prezident aj celý jeho tím, že v hre naďalej zostáva človek, ktorý taliansku mafiu na čele s Vadalom dotiahol medzi politikov a dokonca s ním obchodoval.
Andrej Kiska sa odhodlal po tom, čo padli hlavy Kaliňáka a Fica (a teda i celá vláda), zájsť až na/za hranicu svojich ústavných právomocí. Prvý návrh zrekonštruovanej vlády pod vedením Petra Pellegriniho odmietol s tým, že sa mu nepáči nominácia Jozefa Ráža ml. na post ministra vnútra. Bez ohľadu na to, či mu to Ústava Slovenskej republiky umožňovala alebo nie a rovnako bez ohľadu na to, či Ráž ml. bol alebo nebol dobrou voľbou, si Andrej Kiska zobral do rúk istú morálnu zodpovednosť za nominácie rekonštruovanej vlády. O to väčším šokom a prekvapením je, že túto morálnu zodpovednosť Andrej Kiska hneď na druhý deň zahodil a pošliapal.
Keď už sa rozhodol zájsť tak ďaleko, že na nevymenovanie nového ministra vnútra mu stačila fotografia z oslavy s ministrom vnútra v demisii a verejne deklarované vyhlásenie, že sa poznajú niekoľko rokov (teda žiadne tajnosti, či vykrúcanie), tak mal v tomto postoji zotrvať. Mená ministrov aj ich prípadných nominantov na dôležité posty si mal a mohol dôsledne prediskutovať. Potom by sa nestalo, že dôležitý post na ministerstve obrany aj po rekonštrukcii vlády zostane v rukách osoby (písal som už TU), ktorá členov talianskej mafie, podľa zistení zavraždeného Jána Kuciaka, zoznamovala s človekom, ktorý zo svojej funkcie kvôli týmto kontaktom musel odísť.
Ak by mal prezident Kiska skutočný záujem o vládu a jej nominantov, ktorí v tejto napätej atmosfére budú môcť vrátiť ľuďom dôveru v štát, zavolal by si na „koberček“ okrem nových ministrov aj ostatných a predovšetkým ministra obrany. Mohol sa ho napríklad rovno opýtať, či v prípade svojho vymenovania predloží vláde návrh na nového generálneho tajomníka, alebo bude opäť predkladať človeka, ktorý na tejto stoličke sedí dnes.
V prípade, že by prezidentovi pri nominácii RSDr. Jána Hoľka nevadila jeho ŠtBácka minulosť, väzby a podnikanie s posledným šéfom ŠtB A. Lorencom, či to, že bol zarytým komunistickým politrukom a ani to, že otvorene klamal verejnosť aj novinárov o netransparentnom projekte obrnených transportérov, tak by mu na nevymenovanie vlády, ktorá ho plánuje opäť posadiť do kresla generálneho tajomníka, mala pri prezidentom toľko omieľanej spomienke na zavraždených mladých ľudí stačiť aj informácia Jána Kuciaka, že to bol práve tento muž, ktorý hral úlohu zoznamovača s Vadalovcami.
Andrej Kiska sa však rozhodol inak. Prekáža mu fotka z oslavy, no neprekáža mu človek, ktorý zoznamuje Vadalovcov s politikmi a ktorého minulosť sa spája s tým najhnusnejším, čo reprezentovalo vládu KSČ pred novembrom 1989.
Do prezidentského paláca (a Matovičovi ako inšpiráciu) posielam tričká s nápismi „KISKA CHRÁNI HOĽKA“ a „KISKA CHRÁNI MAFIU“. Nech si Andrej Kiska a jeho poradcovia môžu vybrať.