Tribúna ľudu

V týchto dňoch sa na politickej scéne otvára viacero kontroverzných tém, ktoré zaujmú oči nejedného čitateľa periodík na Slovensku. Jednou z takých tém je aj sobotňajšia programová konferencia Smeru-SD, ktorá sa konala v Technopole (Petržalka).

Táto konferencia sa spočiatku zdala byť bežnou rutinou, avšak až po nej som si jasne uvedomil, že nám dala obraz o dvoch skupinách v politike. Samozrejme, konferencia vytvorila akýsi obraz budúcnosti Smeru, ale zabudnúť nemôžme ani na našich objektivitou prekvitajúcich novinárov, ktorí sa taktiež ukázali v plnej paráde a jednoznačne preukázali, kto je ich pánom.

O Smere sme sa vo všeobecnosti dozvedeli 2 základné veci. V prvom rade je ochota vrátiť sa k starším sociálno-demokratickým myšlienkam, ktoré sa postupne v oblasti strednej Európy dostávajú opäť na výslnie. V tomto však v Smere nepanuje úplná jednota, pretože niektorí členovia z bruselského priestoru by radi v programe Smeru čo najskôr videli aj niektoré myšlienky tretej sociálno-demokratickej generácie, ktoré sa týkajú najmä ľudských práv „odlišných“. Medzi týchto členov patria najmä političky Monika Flašíková Beňová a Katarína Neveďalová. Druhá spomínaná je zároveň mladou nádejou v oblasti zahraničnej politiky. Druhým zistením je fakt, že v Smere neexistujú reálne existenčné problémy, ktoré by podstatnou mierou bránili ďalšiemu pôsobeniu strany. Členovia sa aj napriek rozdielnemu pohľadu dvoch zakladateľov na konkrétnu tému dokážu medzi sebou porozprávať, prediskutovať problémy a nájsť riešenie. Prečo to spomínam? Je to totižto niečo, čo najväčšiu vládnu stranu odlišuje od krehkých opozičných strán pravidelne sa prepadajúcich na tenkom ľade.

Novinári? Niektorí z nich len potvrdili domnienky verejnosti, že sú tendenční a neobjektívni. Zároveň preukázali nedostatočné vzdelanie v niektorých oblastiach. To však nie je ospravedlniteľné, lebo novinár zabŕdajúci do politiky musí mať výborný všeobecný prehľad a poznať aspoň základy vied súvisiacich s politikou (napr. politológia, ekonómia, právo). Tieto základy však novinárom chýbajú a preto následne často pôsobia hlúpo. Jednou z členiek Lipšicovo-Grendelovej organizovanej mediálno-opozičnej skupiny je aj novinárka Tódová, ktorá vernosť týmto dvom pánom preukazuje naozaj výrazne. Neuvedomuje si však pri tom, že aká je nápadná a do akej miery potvrdzuje Kočnerove slová o jej osobe (dočítate sa aj na lipsicovestado.info).

Vyfarbil sa nám teda Smer, ale bez farby neostali ani novinári. Novinári majú takú tú zeleno-modrú, Smer už tradične červenú. Čo je však podstatné? Dnes už asi žiadny človek na Slovensku nepochybuje o tom, že niektorí novinári dostávajú pekné obálky od opozície.