Tribúna ľudu

Kritizovať našu krajinu je jednou z kmeňových vlastností médií platených opozíciou. Neuvedomujú si pri tom, že okrem napĺňania cieľov svojich chlebodarcov majú ich často hlúpe vyhlásenia aj vedľajšie efekty, predovšetkým negatívne. Slováci si prestávajú vážiť svoju vlasť a to, čo im prináša. Nech ma za tento blog skritizujete koľko chcete, je to pravda.

Politici sú zlí, počasie je zlé, doprava je zlá, šport je zlý, ekonomika je zlá, bývanie je zlé, potraviny sú zlé… inak povedané, podľa niektorých ľudí snažiacich sa diskreditovať vládu je zlé úplne všetko. Najhoršie na tom je, že im už majú tendenciu v týchto hlúpostiach veriť aj ich voliči, poprípade potenciálni voliči. Nevidím jediný dôvod na to, aby som kydal na vlastnú krajinu. Tá celá je tvorená nami – občanmi. Akí sme my, taká je aj naša krajina – prečo sa teda sťažujeme, poprípade dokonca utekáme do zahraničia? Ak tu neostávajú šikovní ľudia, nemá kto krajinu zlepšovať. Naviac, nie je tu až tak zle.

Na jednej strane by sme chceli žiť na úrovni ako občania v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a podobne, na strane druhej by sme určite nechceli byť ohrození podobnými bezpečnostnými hrozbami.

O bezpečnosti hovorím preto, lebo sa mi myšlienka napísať tento blog vynorila práve pri pomyslení na túto problematiku. Minister Kaliňák má síce nejaké pochybné kšefty, ktoré sú dúfam prevažne v štádiu vyšetrovania, avšak objektívne mu ako ministrovi vnútra nie je veľmi čo vyčítať. Jeho hlavnou úlohou je udržovať bezpečnosť, znižovať riziká a predchádzať ohrozeniu. Myslím si, že táto základná úloha je splnená v nadštandardnej miere. Týka sa to naviac vnútorných aj vonkajších hrozieb.

Pri pohľade na kriminologické a iné bezpečnostné štatistiky (ako napr. najnovšia mapa kriminality v SR) a ich vývoj je tento fakt nespochybniteľný. Na základe čísiel sa dá dokonca hovoriť o najlepšom ministrovi vnútra. Samozrejme, pri opomenutí iných káuz, ktorých pôvod je však z oblastí, ktoré nemajú súvis s ministerstvom vnútra.

Vážme si teda aspoň ten pocit bezpečia, lebo ten v mnohých „úspešnejších“ západných krajinách chýba, čo si málokedy uvedomujeme. Naviac, pocit bezpečia je taktiež druhom slobody.