Tribúna ľudu

Známa novinárka Monika Tódová nahráva oligarchom! V zmysle porekadla „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj“ sa nedávno predviedla v jasnom svetle. Ako redaktorka Denníka N má samozrejme svojich nadriadených, ktorých musí poslúchať. To však neznamená, že by ako novinárka mala vo svojich článkoch obhajovať ich „kšefty“. Čo to je potom za objektivitu? Vzniká nám tu slovenská verzia Babišovho mediálneho impéria?

V rámci jedného článku nie len že strká nos do problematiky, v ktorej absolútne nie je doma, no dokonca bez akýchkoľvek vecných dôkazov obviňuje človeka z praktík známych z 90. rokov – teda fakticky z mafiánskych praktík. Z úst politikov počujeme obvinenia bez dôkazov naozaj často. Len tu mi akosi nejde do hlavy, že čo je to za novinárku, ktorá si nectí ani len základy slušného správania sa a novinárskej etiky. Ako je v článku správne uvedené, prípad vyšetruje polícia, čo ma privádza k záveru, že Tódová nemá ani len najmenšie právo súdiť a už vôbec nie s cieľom ochrániť svojich oligarchických spojencov. Článok nájdete TU. Naviac, táto jej silná obrana nebola záležitosťou jedného článku. Téma jej vo všetkej tej objektivite nedala spať ani v druhom článku, ktorý jej venovala.

Tódová konkrétne strkala nos do prípadu sporu Erika Mikurčíka, Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda, čo boli spoločníci vo firme ADS Property, vlastniacej spoločnosť Carlton Property. Práve prostredníctvom spoločnosti Carlton Property bol minulé leto kúpený Carlton – hotel situovaný na Hviezdoslavovom námestí. Nešlo pri tom o malú čiastku – 80 milónov Eur.

Nikto v redakcii Denníka N sa netají tým, že Grund s Hrubým sú akcionármi denníka a teda majú značný vplyv na jeho chod. Medzi novinármi a týmito dvomi akcionármi je vlastne vzťah ako medzi majiteľom a zamestnancom. Nuž, keď sa majitelia dostanú do úzkych, príde im len vhod, že vlastnia denník s celkom slušným impact faktorom. No a aby som nezabudol, Hrubý s Grundom sú zároveň spolumajiteľmi Esetu.

Hrubý a Grund v celej záležitosti vystupovali ako investori, Mikurčík ako developer. Karta sa však koncom júna tohto roka obrátila. Mikurčík práve v tomto mesiaci zvýšil základné imanie Carlton Property o 11-násobne vyššiu čiastku ako bol vklad ich spoločnej firmy ADS Property. Mikurčík sa tým pádom stal väčšinovým vlastníkom hotela bez súhlasu svojich partnerov.

Toto je celkom zaujímavý príbeh. No poďme naspäť k Tódovej. Myslíte si, že ju trápi každý jeden spoločník, ktorý podrazí svojich partnerov? Nie, Mikurčík ju trápi práve preto, lebo zradil jej chlebodarcov, ktorým ona zobe z ruky. To, že kto je majiteľom Denníka N, samozrejme nemusí byť tajomstvom, Denník N sa týchto ľudí dokonca má právo zastávať, no má to svoju daň. Tým pádom totižto redakcia už nikdy s čistými rukami nesmie prehlásiť, že je objektívna, nestranná a bez vplyvov zo strany oligarchických štruktúr – ako vidíme, bola by to lož.

K firme Eset – firma Eset bola v čase súťaže o predaj areálu na Patrónke taktiež výrazne podporovaná práve Denníkom N. Neviem ako vy, ale ja si nepamätám príliš veľa prípadov takejto podpory firme uprostred súťaže zo strany médií. Už v apríli 2017 teda nemôžeme hovoriť o objektívnom denníku, keďže jeho redaktorov a ich vplyv na spoločnosť majitelia zneužívajú pre vlastné podnikateľské ciele. Aj v tomto prípade redakcia vedela úplne presne, že kto by mal vyhrať a to bez toho, aby do detailu poznala projekty ostatných konkurentov v tejto súťaži. Eset bol dokonca jedinou firmou, ktorá prostredníctvom ich článku dostala šancu odprezentovať svoj projekt. Firma Eset nakoniec reálne vyhrala a aj keď nespochybňujem priebeh tejto súťaže, určite som presvedčený, že redaktori dostali „zaslúžené“ prémie.

Túto úvahu skončím poslednou myšlienkou, ktorá mi v súvislosti so vznikajúcimi prepojeniami napadla. V Česku majú Babiša, s ktorého pôsobením, úprimne povedané, mladí ľudia určite spokojní nie sú. ANO (Babiš), Agrofert, veľké množstvo médií s vplyvom a podobne. A čo bráni vytvoreniu podobného partnerstva medzi Progresívnym Slovenskom, Esetom a Denníkom N? Chystá sa tu snáď umelé vytváranie mienky tak, ako to redakcia Denníka N predviedla v týchto dvoch prípadoch? To by bolo naozaj smutné.