Tribúna ľudu

V niektorých bodoch sa s ním zhodujem, v iných zas nie. Premiérov pohľad na EÚ však už dlhodobejšie reprezentuje pohľad väčšiny Slovákov a presne tak by to malo fungovať. Zaujímavým ostáva to, že kritika EÚ zo strany opozície je pre niektoré médiá hrdinstvom, zatiaľ čo z úst premiéra im to pripadá ako nervozita – a že objektivita médií, prosím vás, nebuďme naivní.

Držme sa však predovšetkým hlavnej témy, ktorou je v dnešnom blogu EÚ a jej (ne)správne fungovanie. Jej dnešná podoba nevytvára politiky, ktoré by boli akceptované jej občanmi, ale politiky, ktoré sú jej lídrami považované za správne. Najväčším úskalím je určite bezpečnostná politika, ktorá fakticky ani neexistuje, lebo v tejto Únií bezpečnosť jednoducho nemá kto zabezpečiť. Je síce pekné, že nám podsúvajú rôzne strategické dokumenty, avšak bez bezpečnostných zložiek to určite nepôjde. Strategický dokument je totižto pre našich nepriateľov len zdrap papiera, armáda nie – no to by sme si v prvom rade museli najprv priznať existenciu nepriateľov a netváriť sa, že my sme práve tí, kto ich nemá. Každá krajina a každé spoločenstvo ich má.

Témou bezpečnostnej politiky je bezpochyby aj nový americký prezident Donald Trump, ktorý nikdy nepovedal, že nesúhlasí s existenciou dobrých vzťahov s EÚ. Neviem teda pochopiť hysterické vyjadrenia Junckera, ktorý by sa už ako starší politik mal vedieť zachovať v podobných situáciách, no zjavne nevie. Únia musí triezvo zhodnotiť situáciu medzi voličmi v Európe a uvedomiť si, že dnes už nemôže pracovať s predpokladom, že extrémizmus je ľuďom cudzí. Pre mňa sú totižto vyjadrenia o tom, že ako ľudia musia vyjadriť nesúhlas s podobnými trendmi, veľmi bizarné. Veď sú to práve voliči, ktorí si volia extrémne alternatívy a robia to najmä preto, lebo ich klasické establišmenty dlhodobo dostávajú do pocitu sklamania. Možno stačí začať od seba, viac chodiť medzi ľudí, menej klamať a zavádzať, viac pracovať a vytvoriť nové fungovanie EÚ, ktoré nebude uprednostňovať cudzie od vlastného, ktoré bude uprednostňovať dôležité odborné hospodárske, strategické a bezpečnostné témy pred slepým slniečkárstvom, feminizmom, LGBT-fíliou a podobne. Ľudia sú potom z toho úplne zmätený, lebo spomínané „hlavné“ témy EÚ nie sú ani náhodou témami, ktoré by jej občanov zaujímali.

Nepovažujem teda za nervózneho niekoho, kto skritizuje nepochváliteľné. Aby sme v tom však mali jasno, ja nie som zástancom vystúpenia z EÚ ani z NATO. Som však presvedčený, že obe tieto spoločenstvá musia začať odznova a prispôsobiť sa súčasnému svetu a požiadavkám ľudí, pre ktorých tu sú. To je správny spôsob boja proti extrémizmu.