Tribúna ľudu

Prestaňme počúvať Kiskových kamarátov v médiách a začnime konečne riešiť, že čo za človeka nám sedí v prezidentskom paláci. Nie je predsa možné, aby sa na neho vyťahovala jedna kauza za druhou a pri tom všetkom sa na to ľudia len takmer nečinne pozerajú. Vznikla síce iniciatíva za odstúpenie prezidenta, ale tá je vzhľadom na vážnosť situácie nedostatočná. Ó áno, o Kiskovom odstúpení sa nesmie len hovoriť, tento scenár musí nastať.

Musí nastať v prípade, ak žijeme v slušnej krajine, kde si jeden ústavný činiteľ nemôže dovoľovať viac ako druhý. Naozaj neviem, že čo za ľudí pracuje v niektorých vybraných médiách, ale to, že absolútne bagatelizujú prezidentove prešľapy, je viac ako nedemokratické. Presne tie médiá, ktorých redaktori sa hrajú na najtransparentnejších a najliberálnejších na svete, dnes obhajujú kroky človeka, ktorý podvádza všetkých občanov krajiny. A to som ešte k týmto médiám dobrý. Dalo by sa povedať aj to, že médiá úmyselne zakrývajú a neriešia fakty, ktoré sú však pre verejnú mienku veľmi podstatné a nemali by byť ignorované.

Človek sa vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcom odstavci cíti ako v krajine, v ktorej funguje kult osobnosti a v ktorej je „vodca“ v prezidentskom paláci považovaný za Boha. Napokon, anjel má k Bohovi celkom blízko, že? Kráľ (tak nazývajú Kisku v scientologických kruhoch) má vo svojom vlastnom svete po väčšinu histórie ľudstva blízko k Bohu taktiež. Načo je dobrá ta cenzúra? Snaží sa tu snáď niekto potláčať jedno z podstatných práv fungujúcich v každej funkčnej demokracii? Alebo podľa médií a niektorých mimovládnych organizácii už nemáme právo na objektívne informácie? A akým právom nám ho vlastne berú?

Už keď ani posledný pozemkový škandál s týmito ľuďmi nepohne (a to teda zatiaľ nepohol), nachádzame sa v naozaj škaredej situácii. V mediokracii, ktorá je charakteristická glorifikovaním jednej konkrétnej osoby a osočovaním všetkých ostatných, ktorí si proti tejto osobe dovolia niečo povedať.