Tribúna ľudu

Píše sa rok 2017 a prezident Andrej Kiska sa svedomito pripravuje na nočnú vo výrobnej hale neďaleko jeho milovaného Popradu. Jeho lietadlo pristálo len pred chvíľou a prezident sa hneď presúva na spomínanú nočnú.

Prichádza k výrobnej hale, novinári sú už všetci nastúpení ako keby prichádzal sám „veľký vodca Adolf“ a všetci stoja v úžase z toho, čo sa práve prezident chystá urobiť. Prezident vystupuje z auta, ktoré ho na dané miesto doviezlo a zdraví všetkých prítomných. Podáva ruky žabkám demokratkám, ktoré si ich teraz minimálne mesiac nebudú umývať. Na obleku má výrazný manžetový gombík s americkou a slovenskou vlajkou a v hlave si spieva „Oh say! Can you see…“ atď.

Prichádza k nadšeným novinárom. Monika Tódová sa dnes výnimočne namaľovala, Eugen Korda a Štefan Hríb si pri tejto príležitosti dali tie najkrajšie kravaty, ktoré doma majú. Korda zaparkovaný v zákaze, aby to celé stihol… Začnú sa prezidenta pýtať, že ako ho napadol taký výborný nápad, prečo sú vyššie príplatky za nočné dôležité a podobne. Prezident sa následne pri príchode do haly objíme s pár zamestnankyňami a pri všetkej tej úprimnosti si začína chytať oči, lebo mu je veľmi do plaču zo solidarity, ktorú týmto zamestnancom prejavuje.

Ide do šatne, prezlečie sa a začína makať. Všetci novinári v strehu, robia časové osy a predbiehajú sa v tom, že kto anjelikove fotky zavesí ako prvý. Och, aké dojemné, prezident pracuje a prejavuje súcit!

Naspäť do reality, lebo inak sa tu všetci rozpustíme!

Pred pár dňami sa rovnakej šichty zúčastnil premiér R. Fico. Myslíte si, že k nemu niekto pristupoval takým spôsobom, ako by pristupovali k prezidentovi Kiskovi?

NIE. Na Slovensku vládne totálna mediokracia a opozícia sa vyjadruje tak ako jej to vyhovuje, občan je na poslednom mieste. Nikoho nezaujíma objektivita, nikoho nezaujíma súcit. Podnikatelia, opozícia a médiá, bolí ma z vás hlava!