Tribúna ľudu

V dnešný český volebný deň by sa patrilo uverejniť blog opierajúci sa o českú politickú scénu. Aj napriek blízkosti Česka so Slovenskom treba jasne skonštatovať, že tamojšia kultúra sa od našej odlišuje vo viacerých zásadných bodoch.

Politika je o niečo tvrdšia, kampane bývajú zaujímavejšie ale z morálneho hľadiska oveľa čistejšie. Kto sleduje českú politickú scénu, určite vie, že politici sa navzájom vôbec nešetria. Aj napriek tomu sa však väčšina útokov deje vo všetkej počestnosti a ich opodstatnenosť je často oveľa vyššia. Rozdielny je aj scenár po voľbách. Je otázne ako to bude tento rok, ale po posledných voľbách sa do potrebnej miery odstránili predsudky a veľa strán sa začalo správať konštruktívne – to všetko v rámci snahy sformovať vládu. Vedľajším cieľom mohlo byť aj neponechanie moci v rukách Miloša Zemana, čo sa už v minulosti ukázalo ako negatívna cesta.

Politici sú vo svojej podstate útoční, ale svoje útoky si vedia obhájiť. Naopak na Slovensku sme často svedkami rôznych neopodstatnených útokov, ktoré majú len jediný cieľ – vytvoriť senzáciu a ju následne posunúť smerom k verejnosti. Tá je v tom, ako tieto senzáciu prijíma, veľmi ústretová. Nie sme naučení pochybovať a veci berieme ako hotové.

S tým súvisí aj rozdiel medzi slovenskou a českou verejnosťou. Tá slovenská prijíma informácie doslova katastroficky, zatiaľ čo pre českú je typická určitá nadsázka. Vo včerajšej debate sme videli živé publikom, ktoré sa vedelo aj zasmiať a celá debata sa niesla v duchu určitej satiry. Ak prišla nepodložená informácia, nebola braná až tak vážne, ľudia si ju až tak k srdcu nebrali.

Naproti tomu mám u nás pocit, že informácie od oportunistov a samozvancov ako Matovič a Sulík berieme až príliš vážne. Nebuďme takí a možno nás aj tá politika začne baviť.